Príbeh o tom, ako francúzska La Femme pozdvihla Prahu do nebies eufórie

La Femme prišli na stage Archa+ ako rozbúrená vlna - nepredvídateľná, osviežujúca a nespútaná. Na pódiu svieti mierne biele svetlo a my tak môžeme vidieť len siluety prichádzajúcich postáv. Prvý prichádza gitarista, ktorý sa priblíži k divákom, a tak vytvára z už extrémneho výbuchu kriku ešte väčší. Vzápätí sa pridávajú aj zvyšní členovia kapely a vďaka pare a nenápadnému svetlu sa na pódiu zjavujú akoby tiene postáv pripomínajúce vchod do synth-popových nebies.

Stačí niekoľko prvých tónov a je jasné, že tento večer nebude len obyčajným koncertom. Hlavné dve speváčky zrazu premieňajú obyčajnú sálu na tanečný parket a už hneď počas druhej pesničky sa poriadne odviažu. Rýchle, vlnité a ladné pohyby zo strany na stranu, tamburína vo vzduchu a dlhé vlasy vejúce vo vetre, rozpútajú počas druhej piesne nespútanú atmosféru, a tak asi každý pochopí, že La Femme tento večer prekoná všetky očakávania z koncertu.

Kapela v momente zachvátí publikum natoľko, že človek teraz nevedel či má skôr sledovať originálne outfity muzikantov alebo sa viac sústrediť na ich hudbu. Farebné retro šaty doplnené vysokými bielymi čižmami, vzorované koženky či typické retro kozačky prepínajúce pedále na gitaru, pripomínali retro atmosféru kapely, ktorej hudba svojím spôsobom čerpala pravdepodobne inšpiráciu zo žánrov aktuálnych pre 80-90. roky. Dalo by sa povedať, že aj ich outfity boli teda vskutku stelesnením žánrov ako synthwave, new wave a či surf rock, ktoré sú ich doménou.

Zo začiatku sa môže zdať, že okrem kapelníčok bude zvyšok skupiny statický. Opak je ale pravdou, pretože v nasledujúcich skladbách sa mikrofón v ruke objaví aj iným členom kapely, ktorí roztancujú publikum či už spoločným mávaním alebo hádzaním sa do davu.

V strede koncertu zrazu zhasnú svetlá a nastáva ticho. Stačí iba prvá nota a každý verný fanúšik vie, že prišiel čas na lámanie chleba alebo inými slovami, prišiel čas na neodmysliteľný hit Sur la planche. Svetlá sa opäť zapnú a na pódiu sa spolu s kapelou objaví predskokanka Aja, ktorá spolu so zvyškom hudobníkov veľmi energicky odštartuje túto pieseň. Rýchlo preblikávajúce farebné svetlá sprevádzajú rýchle tanečné pohyby spevákov a rozhýbaného publika. Výkriky davu tak hlasné, že v istých momentoch nie je počuť ani samotných spevákov a ruky nad hlavou tlieskajúce do rytmu sú teraz presne to, čo dotvára ešte silnejšie puto medzi kapelou a fanúšikmi.

Aja nás však všetkých uchvátila už predtým. Svojím setom nás náhle z pulzujúcej Prahy prenesie do tichého lesa pokropeného čerstvým dažďom. V momente ako sa jej prsty ladne usadia na struny rozprávkovej harfy, Aji chýbajú už len krídla na to, aby uletela a vzniesla sa nad nami ako víla. Ambientné tóny dopĺňajú experimentálne a spolu vytvárajú harmóniu magickej rozprávky, v ktorej sa teraz v sále hádam každý z nás aspoň na moment ocitol.

Počas zvyšku koncertu je vidno, že muzikantov naozaj baví interakcia s pražským publikom. Najprv to začína zľahka, keď sa gitarista nakláňa so svojím nástrojom k natiahnutým rukám fanúšikov. Neskôr sa ale v rukách fanúšikov objaví aj klavír, ktorému by nechýbalo veľa a takmer by začal kolovať po sále nad hlavami publika. Koniec koncov, nebol to zrovna klavír, ktorý by sa počas koncertu vznášal v rukách divákov, ale umelkyňa Aja a rôzni členovia La Femme. Prácu s davmi majú v malíčku, a tak im nie je cudzie ani prechádzanie sa pomedzi fanúšikov. Stane sa tak vtedy, keď jeden z hudobníkov zíde s tamburínou dolu z pódia a rezko vkročí do davu, ktorý mu v momente otvára cestu.

Po energeticky nabitom výkone kapela náhle odchádza z pódia, avšak všetci dobre vieme, že to najlepšie ešte len príde. Po chvíľkovej odmlke sa skupina vracia na pódium ešte raz a s ešte väčším elánom odznieva ešte predsa len pár prídavkov. S obrovskou poklonou sa skupina s nami lúči a vo veľkej eufórii pomaly ale isto sála Archy+ tíchne.

Foto a text: Nina Koprdová