Špinavé gitary sa striedali s folkom či rapovou extázou. Druhý ročník Keep Underground pod Zemí ukazuje, že pódium patrí všetkým – bez rozdielu

Podzemie ArtBaru otvorilo brány DIY hudobnej voľnosti. Večer nastavil zrkadlo perfekcionizmom zviazanému mainstreamu a potvrdil, že žáner je mŕtvy. 

Autoři textu

Autoři fotek

Publikováno: 12. 11. 2026 – na 4 min

Hopsen Clark si podmaňuje energický dav

Underground väčšinou nie je pojem, ktorý by som používala s nadšením. Je totiž veľmi širokospektrálny a v súčasnosti prakticky nemá konkrétnu definíciu. Počas dejín si ho adoptovalo množstvo subkultúr a dnes už poeticky patrí všetkým. 

Kultúra je rozštiepená na milión farebných kúskov a doba algoritmov tejto segregácii nepomáha. Keep Underground Pod Zemí vol. 2 však ukazuje, že koncertné večery dokážu spájať. Žáner je mýtus a škatuľkovanie undergroundu nesvedčí. To, čo mu naopak pristane, je otvorenosť, kreativita a spolupatričnosť v zahmlenom podzemí malého brnianskeho podniku. 

V ArtBare si všímam zastúpenie naozaj všetkých vekových kategórií. Zloženie publika sa počas večera fluidne vyvíja a transformuje – reflektuje, kto práve stojí na pódiu. 

V hlavnej úlohe gitarové struny

Na stagi stojí kapela InFlus a priamo nás vťahuje do náručia grunge rocku. Surové gitary a ozvena bubnov napĺňajú miestnosť až po strop. Ich sound je špinavý v tom najlepšom slova zmysle. Na nič sa nehrajú – hudobné línie nie sú bezchybné, gitaristovi sa občas prsty na pražcoch pošmyknú a spevákov hlas je zachrípnutý. 

„Normálne nemávame setlist. Teraz ho máme, ale zabudli sme si ho napísať,” priznáva frontman. Celá ich esencia je hravo chaotická. Miešajú české strofy s anglickými. Ich singel Hang On nám ukazuje aj ich chytľavejšiu stránku, melodicky mi jemne pripomína The Kooks s dramatickejšími bubnami. V prvej rade veselo lietajú vlasy. 

Frontman InFlusu si užíva gitarové sólo, Foto: Tereza Tomšová

Dočkáme sa v lineupe aj zahraničného vystúpenia. Sálu zahaľuje mysteriózne blikajúce svetlo v odleskoch modrej a tyrkysovej. Set-up na pódiu nie je bohatý – dve stoličky, mikrofóny, akustická gitara a malý bubon. Slovinským Market Garden totiž k dokonalosti stačí len málo. 

Podladené struny pôsobia až mrazivo. Dopĺňajú ich totiž texty o existenciálnej bolesti. Repetitívne podtóny ženských vokálov však majú v sebe niečo éterické, až transformatívne. Striedajú prvky folku, blues aj grunge hudby – spevák farbou hlasu pripomína Elliota Smitha. Cítim sa, akoby som sa ocitla v soundtracku ku snímku Tajný život Waltera Mittyho či k inému obskúrneho filmu so špičkovou prírodnou kinematografiou. 

Slovinské duo Market Garden prináša melancholicky modrú atmosféru, Foto: Tereza Tomšová

2000s nostalgia

Vekový priemer pred pódiom klesá asi o 20 rokov. Hopsen Clark & Vivace Soundsystem nám predstavujú svoj album Sprej Času. Návštevníci, ktorí preferujú pravidelný flow textu sa radšej sťahujú k baru. Mix príbehovej rapovej satiry s prvkami breakcore im asi úplne nesadol. Set je energický, Hopsen poskakuje na stagi a zakopáva o káble – trochu ako veverička na drogách. 

Hudobnú plochu dopĺňajú zvuky mixáku, ktorý je položený na rozvodovej skrini v strede pódia. Po koncerte by som vám osobne asi žiadne texty nezopakovala. V ich hudbe je jednoznačne počuť vplyv MF Dooma, ale aj The Prodigy. Song Nefertiti jasne odkazuje na žáner drum & bass. Je to taký upbeat mix všetkého možného – obecenstvo sa však baví a baží po prídavku. 

Hopsen Clark a jeho rapový story-telling, Foto: Tereza Tomšová

Večer dopĺňa alt-metal z Brandýsa nad Labem v podaní Bound to Break a modulárny synťák DJ-a Krabs. 

Metal nie je úplne môj preferovaný žáner. Bound to Break ho však prelínajú s raným emo zvukom, vokály mi pripomínajú skorú tvorbu Panic! at the Disco. Pri prvom kriku do mikrofónu sa strháva moshpit a ja sa s foťákom premiestňujem do zadnej časti miestnosti – do bezpečia. Ich texty mi miestami pripadajú dosť klišé, pri tomto žánri som na to však už pomerne zvyknutá a sedí im to do celkovej estetiky. 

Bound To Break obecenstvu poriadne trápia hlasivky, Foto: Tereza Tomšová

Krabs zvolňuje atmosféru, synťák a drum machine sú umiestnené v strede parketu. Pri svojej tvorbe nepoužíva počítač a každý jeho set je úplne iný a originálny. Ľudia pozvoľna tancujú a niektorí sa lúčia, pripravení vydať sa na cestu mrazivým novembrovým vzduchom. 

Synťáková extáza v podaní Krabs, Foto: Tereza Tomšová

ArtBar a jeho podzemné priestory eventu dokonale sadli. V lineupe si každý mohol nájsť to svoje, no zároveň objaviť niečo nové, čo by si možno nikdy v živote nepustil. Myslím si, že pravý zmysel undergroundu tvorí hlavne komunita. Tá je aktívna naskrz všetkými sférami kultúry. Stačí len hľadať a možno si omylom vytvoríte plány na naozaj super sobotný večer. 

Fotogalerie z Keep Underground pod Zemí