Vysoké očakávania, ešte vyššie ambície. Fontaines D.C. sa posúvajú ďalej 

Asi každý milovník hudby z dnešnej generácie si aspoň raz prial byť teenagerom v 90. rokoch. Niet sa čomu čudovať – množstvo úžasných kapiel s nespútanou energiou, život na voľnej nohe alebo nedokonalý zvuk znejú dosť atraktívne. 

Mňa však vždy lákalo niečo iné. Vidieť kapelu prejsť si cestu od menších klubových interpretov až k legendám, ktoré vypredávajú celé arény. Dnes presne toto zažívame s írskou post-punkovou senzáciou Fontaines D.C. Len pred pár rokmi vystúpili na brnenskej Fléde, dnes sa už špekuluje, že budú headlinovať povestnú pyramídu v Glastonbury.

Ich progres však nie je cítiť iba v číslach, ale aj v ich hudbe. Scénu prerazili s punkovým Dogrel, medzi klasické klubové mená sa dostali s melodickým albumom Skinty Fia a skutočnými hviezdami sa stali s ich štvrtým albumom Romance, ktorý predstavili aj na slovenskom festivale Pohoda alebo českom Rock for People.

Report

Linkin Park si podmanili Rock for People. To zažilo rekordní nával fanoušků

15. 6. 2025

Pred mesiacom vydali svoj doposiaľ posledný album Dopamine Chamber, a hudobný posun je badateľný hneď od začiatku. Je zrejmé, že sa snažia posunúť svoj zvuk aj do veľkých arén a štadiónov. Fontaines D.C. však dokazujú, že to je možné aj bez straty identity a originality.

Melodická temnota 

Hneď na úvod nás víta dlhší a pomalší track Six Shot Morning, ktorý sa neskôr rozbieha a po prvýkrát v ich diskografii cítiť prevahu syntetizátorov nad gitarami. Nasleduje prvý singel albumu Marianne, kde Grian Chatten so svojím prenikavým hlasom spieva o potrebe zmiznúť z dnešného úzkostlivého sveta. Skladba nádherne balancuje surové vokály, melodické refrény a orchestrálne prvky. 

V podobnom hudobnom duchu sa tiahne aj fanúšikmi obľúbená Demolition. V skladbe znejú mohutné a výbušné gitary, ktoré v jej druhej časti dopĺňa aj chytľavá klávesová melódia. Vokály sú priam robené na to, aby ich spoločne s Grianom spievali aj tisícky fanúšikov na štadióne. Ten si tu vylieva srdce o škodlivom a toxickom vzťahu, ktorý ironicky zľahčuje:

Thanks for being a home, thanks for being alone

Thanks for stalking my zone, thanks for leaving me prone

Had the prettiest day, if you want me, I’ll stay

We can make it okay, live forever this way

Cure aj Depeche Mode

Kapela pre nový sound čerpala inšpiráciu od viacerých hudobných velikánov, čoho ideálnou ukážkou je skladba Mimesis. Cítiť v nej najmä podpis elektronických ikon Depeche Mode, The Cure z éry Disintegration ale aj New Order. Vďaka tomu pôsobí skladba ako dieťa osemdesiatych rokov a klasickej post–punkovej éry. Grian v tracku spieva o emocionálnej únave a o tom, ako namáhavé je byť v dnešnom svete výnimočný.

Time is never far away for you

You feel like something in your head is dead inside, for real

Well, everybody’s depressed, we’re running on a wheel

I’m here to fight your corner, my heart is open

Svoje hudobné korene však úplne nezahadzujú, čo cítiť najmä na songu Japan. Ten si obľúbili aj fanúšikovia, ktorým veľmi nový album nesadol, práve preto, že by v bez problémov zapadol aj do minulého albumu. Je taktiež aj zďaleka najšťastnejšie znejúcou piesňou na albume. Akustická gitara a pre zmenu upokojujúce vokály Griana vás príjemne zohrejú, a na chvíľu si oddýchnete od inak mrazivej atmosféry albumu.

Duet

Kapela sa prvýkrát rozhodla spolupracovať s iným umelcom a ešte pred vydaním albumu oznámila spoluprácu so španielskou hviezdou Rosalíou. Vznikli preto pochybnosti, či kapela zvládne skombinovať dva úplne rozdielne hudobné štýly. Pieseň Where Is Gone? však masívne prekonala očakávania a pre mnohých sa stala highlightom celého albumu.

Snáď nikto by predtým nepovedal, že drsný spev Griana Chattena bude znieť tak krásne popri jemnom speve Rosalíe. Ich hlasy sprevádza akustická gitara a nádherné sláčiky, vďaka ktorým by sa skladba hodila nielen do akčného thrilleru, ale aj do romantickej drámy. Ani lyrics nešetria na kráse a rozprávajú príbeh neúspešného vzťahu.

I remember when, they held me up against the summertime

Those tears would fall

Baby, if you try

There’s no harm in saying, “Leave it, let it die“

Fontaines D.C. dokázali to, čo by im nejedna kapela závidela – svoj zvuk posunuli na úroveň, ktorá je vhodná pre masy bez toho, aby zabudli na svoj jedinečný štýl a dôvod, prečo sa vlastne dostali tak vysoko. Popritom nahrali jeden z najlepších albumov tohto roku a dokázali, že si zaslúžia titul lídra dnešnej alternatívnej scény.